Sviatosti

Sviatosť krstu

Krstom vstupujeme do spoločenstva Cirkvi a zároveň nám umožňuje prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sa zmýva dedičný hriech i všetky ostatné hriechy. Je potrebný k spáse. Podstatný obrad krstu spočíva v ponorení človeka do vody alebo v liatí vody na jeho hlavu, pričom kňaz hovorí: "M., ja a krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého". Krst môže prijať každý človek iba raz za život. Krst vtláča človeku nezmazateľnú pečať, že patrí Kristovi. Krst vysluhuje biskup, kňaz alebo diakon. V prípade nebezpečenstva smrti môže krstiť každý človek, ak má úmysel krstiť, ako krstí Cirkev.

Podmienky pre krstných rodičov:

• vek 16 rokov
• pokrstený človek, ktorý prijal Eucharistiu a birmovanie
• ak žije v manželstve – sviatostné manželstvo (krstnými rodičmi nemôžu byť napr. rozvedení, ani takí, čo žijú len v civilnom manželstve alebo vo voľných partnerských vzťahoch)
• nesmie to byť rodič krstenca

V našej farnosti krstíme každú sobotu o 11.hod. Najneskôr v týždni pred krstom je potrebné, aby aspoň jeden z rodičov prišiel nahlásiť krst na farský úrad. Vyžaduje sa aj rodný list dieťaťa.

Sviatosť birmovania

Sviatosť birmovania je potrebné prijať na dovŕšenie krstnej milosti. Pokrstený dostávajú dary Ducha Svätého, stávajú sa dospelými kresťanmi a sú povinný svojím životom a skutkami šíriť a brániť vieru. Podstatným obradom birmovania je pomazanie pokrsteného človeka svätou krizmou na čele, ktorú svätí biskup na Zelený štvrtok. Pri pomazaní biskup hovorí: "Prijmi znak daru Ducha Svätého", pričom kandidát odpovedá "Amen". 

Birmovaný môže byť každý, kto je pokrstený, dosiahol vek užívania rozumu, vie vyznať vieru, je vyspovedaný a pripravený stať sa dospelým kresťanom. Sviatosť birmovania udeľuje v latinskej Cirkvi biskup. Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz. Birmovanie, takisto ako krst, vtláča do duše nezmazateľnú pečať. Birmovanie možno prijať len raz za život. Birmovanca sprevádza birmovný rodič, ktorý pri obrade birmovania drží pravú ruku na pravom pleci svojho birmovného dieťaťa.

Podmienky pre birmovného rodiča:

• vek 16 rokov
• pokrstený človek, ktorý prijal Eucharistiu a birmovanie
• ak žije v manželstve – sviatostné manželstvo (birmovnými rodičmi nemôžu byť napr. rozvedení, ani takí, čo žijú len v civilnom manželstve alebo vo voľných partnerských vzťahoch)
• nesmie to byť rodič birmovanca

V našej farnosti sa sviatosť birmovania vysluhuje po dvojročnej príprave birmovancov.

Sviatosť zmierenia

Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.

Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Jn 23 "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané." Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.

Účinky sviatosti pokánia:

• Odpustenie hriechov
• Odpustenie večného trestu
• Uvedenie do stavu Božej milosti - milosť posväcujúca
• Zmierenie s Bohom a Cirkvou
• Pokoj v duši, a spokojnosť vo svedomí

V našej farnosti sa udeľuje sviatosť zmierenia v kostole pred každou sv. omšou, okrem nedele a prikázaných sviatkov.

Sviatosť Oltárna - Eucharistia

Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obeta Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.) Eucharistiu má človek prijať aspoň raz do roka.

Na sväté prijímanie môže ísť ten, kto má čisté srdce – bez ťaž­kého hriechu, zachoval eucharistický pôst (aspoň hodinu pred prijímaním nič nejesť ani nepiť okrem vody, lieky nerušia pôst) a má dobrý úmysel – pristupuje s vierou a z lásky.

Na sväté prijímanie máme ísť čím častejšie, aspoň každú ne­deľu. Spravidla prijímame iba jedenkrát za deň. Dva razy v ten istý deň môžeme prijímať, keď sme druhý raz na celej svätej omši. Druhé sväté prijímanie v ten istý deň nie je pre väčšiu nábožnosť, ale pre utváranie jednoty so spoločenstvom veriacich.

V našej farnosti prvý raz prijímajú Eucharistiu deti 3. ročníka základnej školy, ktoré navštevujú náboženskú výchovu a absolvovali ročnú prípravu.

Sviatosť pomazania chorých

Choroba a utrpenie patria k životu každého človeka. Práve v chorobe človek zisťuje, aký je krehký, bezmocný a obmedzený. Na pomoc prichádza sviatosť pomazania chorých. Zmŕtvychvstalý Pán poveruje apoštolov, aby " v Jeho mene ...na chorých vkladali ruky a tí ozdravejú." (porov. Mk 16,17-18) "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí" (Mt 9, 12). Ježiš - Boh je tým lekárom, ktorý má moc uzdraviť telo i dušu človeka. Mnohí za ním prichádzali, aby sa ho mohli dotknúť, "lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých" (Lk 6, 19). Vhodný čas na prijatie pomazania je vtedy, ak sa veriaci ocitne v nebezpečenstve smrti alebo v starobe. 

Túto sviatosť možno prijať opakovane, to znamená, že zakaždým ak človek upadne do ťažkej choroby. Sviatosť pomazania chorých vysluhuje biskup alebo kňaz. Slávenie tejto sviatosti spočíva v tom, že sa olejom pomaže chorý na čele i na rukách. Pri vysluhovaní sviatosti pomazania chorých by človek nemal ostať s kňazom sám, lebo táto sviatosť sa má sláviť v spoločenstve. Chorý by mal byť obklopený príbuznými alebo veriacimi z cirkevného spoločenstva a tí by sa mali usilovať o príjemnú duchovnú atmosféru, v ktorej by cítil ich blízkosť a duchovnú spolupatričnosť. 

Sviatosť pomazania chorých môže žiadať aj nepraktizujúci kresťan - ak si takýto človek želá vo chvíli smrti vyslúženie tejto sviatosti, alebo ak na odporučenie svojho okolia sa nestavia proti nej, je potrebné kňaza zavolať a požiadať ho o túto sviatosť.

Účinky sviatostného pomazania, ktoré človek prijíma, sú:

V našej farnosti sviatosť pomazania chorých udeľujeme v kostole raz v roku pri príležitosti Svetového dňa chorých.

Ak je chorý v nebezpečenstve smrti, o to naliehavejšou povinnosťou príbuzných či veriacich 
z cirkevného spoločenstva je zavolať kňaza.

Prirodzene, že je lepšie zavolať kňaza skôr, aby mohol chorý prijať sviatosti pri plnom vedomí,
no keď sa to nestihne a chorý je už v stave agónie, aj vtedy je potrebné kňaza zavolať.
Hoci sa už dotyčný nemôže spovedať, kňaz s ním vzbudí ľútosť, dá mu rozhrešenie a udelí mu
úplne odpustky.

Sviatosť kňazstva

Vďaka krstu majú všetci veriaci účasť na Kristovom kňazstve. Táto účasť sa volá "spoločné kňazstvo veriacich". Celá Cirkev je kňazským ľudom. Na jeho základe a v jeho službe jestvuje aj iná účasť na Kristovom poslaní, služobné kňazstvo, je to účasť služby udelenej sviatosťou posvätného stavu, ktorej úlohou je slúžiť v mene a v osobe Krista, Hlavy, v spoločenstve. Kňazi, vyvolení spomedzi ľudí a ustanovení za zástupcov ľudí pred Bohom, aby prinášali dary a obety za hriechy, nažívajú s ostatnými ľuďmi ako s bratmi.

Už od začiatku sa posvätná služba udeľovala a vykonávala v troch stupňoch: diakon, kňaz, biskup.

Všetky tri vysviacky, teda biskupa, kňaza a diakona majú rovnaký priebeh. Slávia sa v rámci liturgie Eucharistie. Udeľovať sviatosť posvätného stavu v jeho troch stupňoch patrí biskupom.

Sviatosť posvätného stavu sa udeľuje vkladaním rúk na hlavu svätenca a po ňom nasledujúcou slávnostnou konsekračnou modlitbou, ktorou sa vyprosujú od Boha vyliatie Ducha Svätého a jeho darov potrebných na jeho službu.

Sviatosť manželstva

Je to manželská zmluva, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané na dobro manželov, na plodenie a výchovu detí. Je to sviatosť, v ktorej dve osoby rôzneho pohlavia, spôsobilé pre manželstvo, vstupujú slobodne do nerozlučiteľného zväzku a dostávajú milosť na plnenie povinností tohto stavu.

Manželstvo má božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh. Hlavnými účastníkmi manželskej zmluvy sú muž a žena, pokrstení a slobodní, rozhodnutí uzavrieť manželstvo, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas. Byť slobodní znamená: nepodliehať prinúteniu a nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona (KKC § 1625). Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok manželstva. Ak súhlas chýba, manželstvo nejestvuje (KKC § 1626).

Formou sviatosti je vzájomné akceptovanie (prijatie) manželského súhlasu pred zástupcom Cirkvi a dvoma svedkami. Manželstvo je jedinou sviatosťou, kde tí, ktorí prijímajú sviatosť navzájom si ju aj vysluhujú. Je to z dôvodu, že podstatou sviatosti manželstva je výlučne manželská zmluva (vzájomný sľub). Jeden vysluhuje sviatosť druhému, kým druhý ju svojím súhlasom prijíma.

Za prirodzené manželstvo sa považuje aj manželstvo nepokrstených alebo pokrsteného s nepokrsteným. V mnohých krajinách sa veľmi často vyskytujú prípady miešaného manželstva (medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom). Podľa práva platného v Latinskej Cirkvi aj vo východných cirkvách miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie predpokladá, že sa obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva, ako aj to, že katolícka stránka potvrdí záväzky, s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku - zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi (KKC § 1635).

Podstatné ciele manželstva:

1. Spoločné dobro manželov - opätovať lásku milovanej osobe. "A už nie sú dvaja, ale jedno telo."

2. Plodenie a výchova detí - utvorenie rodiny

Podstatné vlastnosti manželstva:

1. Nerozlučiteľnosť - Ježiš Kristus v evanjeliu vyhlasuje nerozlučiteľnosť bez akýchkoľvek podmienok a výnimiek "Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje." Manželský zväzok je celoživotné spoločenstvo muža a ženy.

2. Jednota - je vlastnosťou, ktorá spočíva v jednoženstve a v jednomužstve. Ide tu vlastne o manželskú vernosť. Vernosť a jednotu si vyžaduje aj dobro detí, ktoré sú jedným zo základných cieľov manželstva. Jednotnosť manželstva má základ v tom, že zobrazuje spojenie Krista s Cirkvou.

Podmienky platnosti udelenia a prijatia sviatosti manželstva:

• obidvaja sú pokrstení (alebo aspoň jeden)
• majú úmysel manželský súhlas vysloviť a prijať
• nemajú rozlučujúce manželské prekážky
• zachovajú Cirkvou predpísanú formu (kňaz a dvaja svedkovia)
• k hodnému prijatiu sviatosti manželstva sa vyžaduje sviatosť zmierenia.

V našej farnosti sviatosť manželstva prebieha vždy po dohovore so snúbencami. Preto je potrebné aby snúbenci osobne aspoň tri mesiace pred sobášom prišli na farský úrad, aby bol dostatok času na vybavenie všetkých potrebných záležitosti (predmanželské náuky, prípadne povolenie z biskupského úradu a pod....). Snúbenci môžu prísť už s vypĺnenou sobášnou zápisnicou z matričného úradu.